top of page

Cyklove | Baden 🇦🇹

Baden v našom každoročnom letnom programe nemôže chýbať. Malé kúpeľné mestečko neďaleko Viedne, jeho vychýrené termálne pramene využívali už starí Rimania. Avšak Baden nenavštevujeme kvôli kúpeľom, i keď za pár rokov - kto vie,

ale kvôli slávnemu foto festivalu La Gacilly.



Vyrážali sme z Bratislavy skoro ráno, cez Hainburg a potom na známu cyklotrasu do Viedne popri Dunaji. Pred Viedňou sa Dominik v Dunaji osviežil a pokračovali sme na našu obľúbenú kávu a croissant do No panic cafe. 

Prvýkrát sme cestu zadali cez aplikáciu komoot pre gravel z Viedne do Badenu.

Viedeň je skvelo prispôsobená cyklistom a ako to vo vyspelých krajinách býva, vodiči ťa na ceste rešpektujú. Ako chodcov, tak cyklistov. Ale neradno vo Viedni ísť na červenú, môže ťa to stáť aj pokutu.


Hodinky písali 13.00 a už sme boli na ubytku v Badene. Oddýchli sme si a šli sme sa najesť. Na chuť tejto gastronómii sme ešte neprišli alebo sme zatiaľ nenašli to správne stravovacie zariadenie. 


Pôvod foto festivalu je v bretónskom malebnom mestečku La Gacilly, známemu aj vďaka zakladateľovi známej kozmetickej značky, Yves Rocher. Od roku 2004 sa každoročne od júna do októbra mesto premení na open air galériu. Fotografi z celého sveta reagujú svojimi dielami na vždy aktuálne 2 vybrané témy. Jedna je zameraná na súčasnú tvorbu špecifickú pre jednu krajinu alebo kontinent a druhá téma skúma sociálnu a environmentálnu problematiku.





Posolstvo festivalu je jasné: aby ľudia mohli žiť v harmónii so sebou a s prírodou, musia mať udržateľný vzťah so Zemou.


V Badene bol festival založený roku 2018, ako sesterský projekt, kde výstava vždy pokračuje.

Každý rok ponúkne témy, ktoré boli rok predtým prezentované vo Francúzsku.


Tohtoročnú cestu do Badenu sme si predĺžili aj o návštevu Balatonu s krásnym miestom Tihany.

Jazdu okolo Balatonu sme si dali ešte v roku 2020. Tento okruh má približne 200 km, ale dali sme si to aj s prespaním v meste Keszthely po 100 km. Spálili sme sa, ale najhoršie bolo, že sme stratili kľúče od auta, ktoré sme mali zaparkované na druhej strane Balatonu. Zistili sme to až na druhý deň a pri ceste naspäť sme tŕpli každým kilometrom. Avšak keď sme sa vrátili auto tam na moje prekvapenie bolo, aj s odkazom vo vnútri na palubnej doske. Kľúče zobrala miestna polícia a tie nás čakali vo vedľajšej dedine na policajnej stanici. Bola to veľká úľava, avšak pravdepodobne sme kľúče zrejme nechali vo dverách auta. Nechcem ukazovať prstom, kto bol pri aute ako posledný.





Ale späť k našej ceste z Badenu na Balaton. Ráno sme odchádzali dosť skoro. Mali sme pred sebou 200 kilometrov a klasické letné horúčavy. 


Keď ideme na tak dlhú jazdu, najdôležitejšie je nastaviť svoju hlavu. Rozdeliť si cestu na možné checkpointy, kde sa najete, napijete a oddýchnete. Prvou zastávkou na tejto ceste, bolo mesto Šoproň po 50 km.

v Šoproni sme boli už niekoľkokrát a vieme presne čo tu hľadať, káva a raňajky v Kulturpreszó nás vždy potešia a osviežia.

Neskôr to bolo zložitejšie, keďže sme išli cez odľahlé oblasti Maďarska a neboli to častokrát pekné miesta… Problémom bolo, že sme veľmi nenašli ani potraviny, tak sme počas cesty jedli chipsy a nanuky z benzínok.. nič iné tam totiž nemali.

Pred 18.00 sme však v zdraví dorazili na Tihany.


Tihany je polostrov v jazere Balaton. Sú tu najkrajšie výhľady a všade vonia levandula.


Tihany je známy aj kvôli opátstvu benediktínov.

Najviac ma zaujalo, akú kinematografiu miestni benediktíni preferujú. Seriály ako Young Pope, Game of Thrones alebo Star Wars.





Keď sme sa ubytovali, išli sme klasicky na mieste potulky, pozrieť výhľady, okúsiť miestnu gastronómiu a ísť spať.


Posledný deň nám zrušil Dominikov kalendár, ktorý si jeho majiteľ poriadne neskontroloval. Čiže miesto dňa oddychu, kupania, ležania a jedenia paprík, sme museli ráno sadnúť na bicykle naspäť.

Keďže bolo obrovské teplo, zvolili sme kombinovanú jazdu s vlakmi.

Prvá trasa bola z Tihanyu do Veszpremu. Cestu sme zadali pre gravel a to bola tentokrát chyba. Išli sme cez les, po zvažniciach a veľmi nás to spomalilo. Najmä roje mušiek, ktoré boli veľmi nepríjemné.


Keď sme vyšli z lesa, ocitli sme sa nad Veszprémom a narazili konečne na vodu.


Vlakom sme sa odviezli do Győru. Ak som niekedy nadávala na slovenské vlaky, tak toto bol masaker. Milión stupňov, špina, smrad a približne 2 hodinová cesta pred nami.

v Győri sme sa najedli a čakali na ďalší vlak do Hegyeshalomu - tu sme sa už cítili ako v civilizácii a klimatizácia vo vlaku bola tým najväčším bonusom.

V Hegyeshalome sme nasadli na bicykle a čakalo nás 30 kilometrov domov. 

Príchod na Slovensko opäť nádhera.


Cestou sme sa vykúpali v našom obľúbenom Čunove a šli konečne mierne schladení domov.


Aj keď sme museli našu cestu o jeden deň skrátiť, o dobrodružstvo a zážitky sme mali aj tak dostatočne postarané a to sa vždy na konci dní najviac počíta.


Ďakujeme, že ste opäť boli s nami. 


My sme Cyklove a toto bola naša cesta do Badenu s odbočkou na Balaton.

72 views0 comments

Comments


bottom of page