Blog o citlivosti

Ako som zistila, že som vlastne úplne normálna.

(Pozn. Tento blog som aj nahovorila v podcastovej verzii Vocalove – najdeš ho na všetkých streamovacích službách)

Poznáte ten pocit? .. že sa sebe zdáte byť celý život nejaký divná/ý?

Od detstva som riešila, že všetko veľmi prežívam. Moje telo a myseľ reaguje na každý jeden podnet. Som na seba náročná a nikdy som nebola pre seba dosť dobrá. Cítila som sa vždy tak trošku pokazená. Samozrejme, prostredie, v ktorom som vyrastala, mi veľmi nepomáhalo, a celkovo bola iná doba, v ktorej citlivosť znamenala slabosť.

Časom som sa naučila citlivosť skrývať – tým, že som sa stala takou drsňačkou. Nič pre mňa nebol problém a mojim mottom bolo radšej pôsobiť ľahostajne, než zraniteľne.

Útechu som nachádzala v hudbe, no aj tam sa dá veľa odhaliť. Hrať drsňačku bolo najjednoduchšie. Spievať čo najhrubším hlasom, a byť navonok takým malým rebelom, ktorému v podstate na ničom nezáleží.

Avšak to, čo vás navonok má chrániť, vás vo vnútri nechráni..

Často som sa dostávala do pocitovej slučky. Nie som dosť dobrá, prečo sa ma všetko dotýka? prečo všetko strašne prežívam? prichádza úzkosť, strácanie sebadôvery a sebahodnoty, a tak dokola. 

Existujú typy ľudí, na ktorých som vtedy pravidelne narážala, a ktorí tieto moje pocitové slučky - veľmi rýchlo zacítili a možno aj nechcene, ale ma do tej mojej slučky vracali ešte hlbšie. Je to zaračarovaný kruh emócii, ktoré zaručene netešia, a so šťastím veľa spoločného nemajú.

Až kým sa všetky tieto moje blúdiace elementy nezačali prekrývať a moja slučka sa začala postupne zastavovať. Tak som sa presne cítila, keď som čítala prvýkrát o hypersenzitivite. Nie je to, samozrejme, nič výnimočné, čo bolo krásne poznanie, a ani nechcem hovoriť o tom, ako sa všetky moje trápenia vyriešili, to určite nie. Je to nekonečná cesta, ale tu niekde datujem postupné vystupovanie z tej mojej pomyselnej pocitovej slučky a hľadanie pochopenia pre to, aká som. A začala som si o niečo viac rozumieť.

Začala som súcitiť nielen s ostatnými, ale konečne aj sama so sebou.

Preto chcem prispieť mojim príbehom do tejto témy a možno aj niekoho ďalšieho z tej svojej bludnej slučky vytiahnuť.

Prvýkrát som o hypersenzitivite počula približne 4 - 5 rokov dozadu. Odvtedy som prečítala niekoľko kníh, článkov a blogov. Čím viac som sa v tom orientovala, tým viac mám pochopenie sama pre seba. A to je na tomto poznaní to najkrajšie, že vlastne môžem byť aj divná, keď chcem.

Prejdem pár oblastí, kde sa tieto moje pomyselné blúdivé elementy výrazne prekryli s hypersenzitivitou.

HLUK

Vadia mi hluční ľudia. Teda nie oni, ale ich kričanie. Trpím pri tom, fyzicky ma to bolí.

Pokiaľ práve nie sú moje zmysly otupené, znášam to veľmi ťažko. Musím si dať slúchadlá alebo jednoducho odísť z miestnosti.

Vždy som tento – problém – vnímala cez hudbu, že je to kvôli tomu. Som speváčka, som hudobníčka, citlivo vnímam zvuky. Ale keď potom začneš s muzikantami hrávať, zistíš presný opak. Oni hluk naozaj milujú.

Nie je to len krik ľudí, ale sanitky, trúby, vlaky, zvonenia, autá, vŕtačky … čokoľvek. vyčerpáva ma to. čím dlhšie, tým horšie. Preto nosím so sebou štuple do uší, no a keď je najhoršie, proste si zapcham uši prstami.

V knihe od Elaine Aron - o vysokocitlivých ľuďoch sa písalo o tom, že už prvé známky citlivosti sú viditeľné v detstve. Preto som námatkovú otázku dala aj mojej mame. Či existovalo niečo v našom detstve, čo mne alebo mojej sestre vadilo? bez akýchkoľvek spojlerov o vysokej citlivosti povedala, že práve ja som nemala rada byť v hlučnejších prostrediach a hneď som plakala. V mojej hlave aaa cink cink, je to tu. :D ale poďme ďalej.

EMPATIA A SLZY

Toto bolo vždy najťažšie maskovať.

Plačem pri filmoch, dokumentoch, reelskach, v divadle, na koncertoch, pri počúvaní hudby, v galériách, pri športe, pri hocikom koho vidím plakať, plačem v momente aj ja a nie je to len počas pms. 

Vždy mi tento, pre mňa – problém – prišiel ako znak slabosti, emočnej nezrelosti, že ma všetko rozplače. Teraz to vnímam ako svoju súčasť. Prejav vysokej citlivosti a empatie.

Keď sa mi niekto z mojich priateľov alebo známych zdôveril s trápeniami, dlho to vo mne rezonovalo, niekedy som sa z toho musela vyplakať, alebo som sa z toho jednoducho vypísala do piesne. Ten pocit je, že to prežívam podobne ako oni. Znie to divne, ale to sa mi deje. 

Na jednu stranu tieto emócie sú zaujímavé a viem ich prežiť a posunúť napríklad do textov a  piesní, ale na druhej strane je to zraňujúce. Dnes sa už viem od týchto pocitov pomyselne odstrihnúť, pretože som sa naučila, že tie podstatné emócie a prežívanie, sú tie moje.

PARTNERSTVO

Vzťahy boli vždy veľkým a tvrdým orieškom. Najčastejšie to bolo tak, že som sa nechala manipulovať, neverila svojim názorom, neverila sebe, a keď niekto len podčiarkol jednu z týchto mojich charakteristík, zabolelo to ešte viac a trvalo mi veľmi dlho, kým som sa z toho spamätala. Niekedy aj roky.

O tom boli aj niektoré partnerstvá. Manipulácia, ponižovanie, narcizmus… boli momenty, kedy to riešila polícia, v iných prípadoch som mala tak málo sebavedomia, že som si nevedela predstaviť ako prehovorím k ľuďom, nieto ešte vystúpim na pódiu.

Ani keď mi moji priatelia a najbližší hovorili, aby som sa nad akýmkoľvek vzťahom zamyslela, povedala som, že mám už hrošiu kožu. Ale vysvetlenia predo mnou samotnou boli, že tomu partnerovi rozumiem, čo ho k akémukoľvek konaniu viedlo. Cítila som s ním, poznala som aké veci si prežil a vždy nastúpila obrovská ľútosť a súcit s nimi. Hlavne nech oni sú v poriadku. Ja to nejako vydržím. Vybudovať si sebahodnotu trvalo nejaký čas. 

Nad ľútosťou ako takou som dlho rozmýšľala, lebo to vždy bol pre mňa tak zraňujúci pocit a bola som často ochotná sa vrátiť aj do naozaj toxického vzťahu. Dnes viem, že keď začínam cítiť ľútosť voči niekomu, musím sa akoby prebudiť z toho pocitu, lebo by ma zaživa pochoval.

SVEDOMITOSŤ A SYSTEMATICKOSŤ

Táto črta je veľmi zvláštna a vždy som ju chcela strašne hlboko utlmiť. Lebo toto naozaj nie je cool. Na základnej a strednej škole už vôbec nie. Nehovoriac o celom étose umelca, ako o tom večne nezodpovednom a stratenom vo svete. Žiť v noci a cez deň spať, piť víno a fajčiť balený tabak, to sú tí praví umelci! No ale vedela som sa veľmi rýchlo začleniť. Alkohol tlmil všetky moje pocity, stávala som sa nedotknuteľnou a slobodnou od precitlivenosti, aj keď tie ďalšie rána a dni boli plné veľmi depresívnych stavov. Ale to alkohol robí všetkým, snáď bez výnimky.

Som ranné vtáča. Ráno je pre mňa najkrajšia časť dňa. Chodím všade načas, málokedy meškám. Neskutočne rada všetko plánujem. Všetko si píšem do viacerých kalendárov - a robím to už od svojich 10 rokov. Dáva mi to veľký pocit pokoja a bezpečia. Takže s touto výbavou sa viem len ťažko vtesnať do étosu umelca, i keď? keď to teraz po sebe čítam, niečo divné na tom asi naozaj je, ale však každý máme niečo.

VNÚTORNÝ SVET

Podľa kníh a článkov, vysoko citliví ľudia majú veľmi bohatý vnútorný svet a s týmto som sa dokázala veľmi stotožniť.

Milujem byť so svojim priateľom, s kamarátmi, ale naopak rovnako milujem byť sama. Môj vnútorný svet je kreatívny a bezpečný priestor. Moja oáza pokoja, kde som vždy našla útočisko, kde celý svet naokolo a všetky pocity z neho prestali na chvíľu existovať. 

V dnešnej dobe je naozaj ťažké obrátiť sa do svojho vnútorného sveta. Sme zaplavení podnetmi, zvukmi, obrazmi, notifikáciami, tlakmi a porovnaniami. Áno – doba nám priniesla aj veľa pozitívneho: otvorenosť témam, o ktorých sa kedysi mlčalo, nové pohľady, odborné výskumy a poznanie…Ale zároveň nás aj veľmi často odpája od nás samých.

Možno práve to poznanie, ktoré nám kedysi chýbalo, dnes prináša tú najväčšiu formu slobody. Slobodu nebyť pre každého. Slobodu byť „divná“ a v poriadku zároveň. Slobodu cítiť, že to, akí sme, je úplne dosť.

A rovnako ako každý vzťah – aj ten so sebou si musíme budovať. Láskavo. Trpezlivo. Každý deň.

Držím vám palce na vašej vlastnej ceste – k prijatiu, k pochopeniu… a hlavne k sebe samým. Nie je to ľahké. Ale stojí to za to. 💛

Skladba Duša vznikla ako prirodzené vyústenie všetkého, o čom som dnes písala. Ak si ju pustíte teraz, možno v nej nájdete ešte viac vrstiev – možno jej porozumiete o niečo hlbšie.

Ak ťa zaujíma aj pozadie vzniku piesne – ako vznikal text, ako prebiehala hudobná tvorba, čo všetko tomu predchádzalo – viac sa tomu venujem v mojom projekte Vocalove. Textovému rozboru sa venujem vo verejnej epizóde na YouTube a bonus k hudobnej tvorbe nájdeš na herohero.co/vocalove.

Vďaka podpore práve na Herohero sa môžem tejto téme venovať do väčšej hĺbky – a ty tým zároveň podporíš aj moju ďalšiu tvorbu. 🖤

Ďakujem, že si tu bol/a – a že si si našiel čas.

S láskou,

Zuzana